Zo skúsenosti sme zvyknutí na to, že v každom prostredí (priestore) počujeme zvuk. Aj ticho v bežnom živote má svoj ruch. Zvuk je teda prirodzený a nevyhnutnou súčasťou každého filmového obrazu. My zvuk separujeme, lebo to tak máme dané. Keď idem po ulici, počujem zhluk zdrojov zvuku, no naša hlava to vie odseparovať a sústrediť sa len na jednu vec, ktorú chceme počuť najlepšie. To platí aj pri nahrávaní zvuku. Treba si určiť, ktorý zvuk z toho všetkého v danej scéne je pre mňa najpodstatnejší, a ten sa snažím nahrávať, hoc aj separátne.
Zvuk pomáha pri určovaní miesta deja, najčastejšie mimoobrazovými zvukmi (pokrik zo štadióna, hukot vlaku, ruch veľkomesta a pod.). Je to atmosféra! Treba rátať s tým, že všetci máme zažité rôzne veci, a vieme, že keď sme na železničnej stanici, počujeme tam brzdiace vlaky. Ak by som toto tam nedal a nahradil to úplne iným ruchom, vyrušilo by nás to. Čo však môžeme využiť v rámci kontrapunktu a metafor práve tento fakt. Ak ako autori zmýšľame kreatívne, vieme práve takéto priestory ozvláštniť a využiť kreatívne. Napríklad, namiesto brzdiacich vlakov dám pískajúci čajník, v ktorom sa varí čaj, a strihom sa prenesieme do kuchyne, čím spojíme tieto zvuky a vytvoríme efektný prechod vo filme.
Súčasťou sú teda dôležité ruchy. Ideálne je nechať si 5 minút času na to, aby som si z každého prostredia, kde točím film, natočil bez hovoreného slova ruch, ktorý ak niekde niečo buchne, nahradím týmto.
Čiže pri každej scéne si treba vytvoriť akúsi atmosféru priestoru, ktorú viem neskôr vsunúť pod obraz, ak mám pokazený zvuk.
Prečo netočiť zvuk do fotoaparátu?
Je to neprofesionálne, hoci mám externý mikrofón, nie je to ono. V rámci ruchu prostredia je to v poriadku, ale ak už, tak aspoň cez nejaký prevodník, natáčať pri najnižšom gaine. Treba vždy rozhodnúť, čo idem točiť. Ak ide o cvičenie, herci mi tam nerozprávajú, stačí externý mikrofón pripojený priamo do fotoaparátu – je to len cvičenie. Ak idem robiť klip a záleží mi len na obraze, zvuk neriešim, i keď podľa mňa je fajn, keď je tam počuť ruch danej veci, ako výkrik ľudí, ktorí skáču do vody, alebo zvuk vody, do ktorej skočia. To robí náladu a atmosféru, a povýši to video. Je však potrebné stráviť viac času v postprodukcii. To isté platí aj pre svadby. Najlacnejší a podľa môjho názoru na začiatok úplne fajn mikrofón je: Rode VideoMicro. Ak však točím semestrálny film, dokument alebo reportáž, treba myslieť na externé zariadenia. Najlacnejšie je Zoom H1 + Rode SmartLav+ … dokonca sa to dá napojiť do telefónu. O technike ale neskôr.
Dopredu upozorňujem, že filmárina je drahý koníček, technika stojí veľa. Časom sa na to dá zarobiť, niečo podporia rodičia, ale bez základných vecí nikdy neurobíte film na úrovni. Samozrejme, dôležitá je myšlienka.
Toto pravidlo sa mi vždy oplatilo: Najlepšie v trojici – ak ide zvukár, režisér a kameraman, každý robí svoju robotu a ustriehne veci. Vo dvojici: kamera a zvuk, a jeden z nich je režisér. Takto sme točili „Tu som Slovákom, Hráč“.
Príprava:
Najdôležitejšie na začiatku je zvoliť formu nakrúcania – vtedy viem, ako budem riešiť aj zvuk. Koľko respondentov budem mať, či sa budú hýbať, stáť, vyzliekať. Ak ich bude viac, nepokryjem ich klopákom, ale vezmem si šibu. Ak však mám hlavnú postavu, dám jej klopák. Ideálne je dať klopák obom, ak sú dvaja a majú spolu rozhovor.
Na každé nakrúcanie sa pripravujem ako športovec na olympiádu – nabiť batérie, zamyslieť sa, v akom priestore sa to koná, čo ma môže prekvapiť, premýšľať nad možnosťami, ako to najlepšie spraviť. Väčšinou vy tvoríte film, vy ste autori, vy to všetko zariaďujete. V bežnej praxi to tak nefunguje, ale na nízkorozpočtové produkcie bohužiaľ všetko závisí od nás. Stačí sa zavrieť do miestnosti do ticha s papierom a spísať si všetko, čo ma o tom napadne – čo chcem nakrúcať, od myšlienky, formy, témy, dôležité otázky, o čom, o kom, prečo, ako. Keď už viem základné veci a chcem ich rozšíriť o nápady, ideálne je ísť na pivo s kolegami a rozobrať svoj nápad. Je to kolektívna práca, každý môže inšpirovať druhého. My sme to zistili dosť neskoro, veľa vecí sme robili na kolene, ale hlavne sa netreba báť osloviť ľudí.
Nakrúcať zvuk je ľahké, postprodukcia je náročná. Preto sa snažte čo najlepšie nakrútiť zvuk už priamo na mieste.
Na čo si dávať pozor počas nakrúcania zvuku?
Je dôležité umiestniť mikrofón tam, kde je zdroj zvuku, udržať hladinu nahrávania na -12 decibelov (v postprodukcii sa to dá zvýšiť). V skúčastnosti sú čo raz viac populárnejšie zvukové nahrávače, ktoré vedia nahrávať v 32 bitoch. Je to perfektná vec pre lepšiu manipuláciu v postpro. Stále prekontrolovať zvuk cez slúchadlá je základ. Nikty nespustiť nahravanie ak ste si nevypočuli zvuk cez slúchadla. Netreba sa spoliehať len na digitálne zobrazenie snímacieho zvuku na displeji. Stalo sa už aj mne, že som to neurobil a mal som zlý zvuk. Ak by som si to vypočul pred nahrávaním, zistil by som, že je tam brumenie, ktoré bolo spôsobené povytiahnutím kábla z jacku. Zistil som to pri konci nahrávania a takýto zvuk sa už ťažko eliminuje. Ruch okolia, čo dokážem eliminovať, to ak čas dovolí, odstránim. Napríklad tikot hodín vysiacích na stene, chod chladničky, hlučná vzduchotechnika, ak niečo klepe v šibe – upevniť a natiahnuť kábel atď.
Každý zvuk má svoj vlastný ruch. Ak niekto sadá na stoličku, posunie sa so stoličkou, to všetko by malo byť počuť vo zvuku. Ideálne to nasnímať na mieste po prípade ak projekt má dostatok času na postpro. tak urobiť asynchrone dotáčky zvuku.
Ako točiť zvuk vonku?
Pozor na počasie. Nie každý mikrofón dokáže zvládnuť extrémne podmienky. Určite treba mať v exteriéri šibu. Keď je silnejší vietor, točiť sa na vietor, nie proti nemu, pretože náraz je silnejší.
Dodatočné nahrávanie zvuku/ruchu
Ak sa vám nepodarí nakrútiť zvuk priamo na mieste, netreba vešať hlavu. Stačí si nájsť čas a dodatočne nahrávať ruchy, ktoré chýbajú. Točil som celok robotníka v hale. On vtedy vyberal nejaký kľúč, no ja som bol zo zvukom ďaleko. Mám dve možnosti: nechám ho dohrať akciu, a ak je ochotný, zopakuje tú istú činnosť, a natočím to v detaile. Ak nepotrebujem detail, nahrám len zvuk toho, čo mi chýba. Dôležité je stále si to všímať. Ak zabudnem, druhá možnosť je ísť do pivnice a sám nafejkovať zdvihnutie kladiva, ktoré následne vložím pod video.
Ako natáčať interview?
Ideálne na netočivej stoličke, ktorá nevrzga. Skontrolovať, či tam nie je prievan, a vypnúť mobil. Pripraviť si otázky. Papier šušti, preto ideálne je používať mobil. Ak musí byť vidieť človek, ktorého výpoveď chcem použiť vo filme, mikrofón skryjem. Ideálne je použiť stojan nad ním, aby nebol vidieť v kamere. Mikrofón by mal byť nasmerovaný nad ústa. Poistím si to dvoma zdrojmi – klopákom a šibou. Ak náhodou niečo nevyjde, dá sa to zmixovať a vytvoriť viac priestorový zvuk. V zásade platí čím bližšie mikrofón, tým kvalitnejší zvuk. Preto veľa krát volím detailnejšie zábery ako tie širšie.
Rozhovor dvoch ľudí:
Najlepšie nakrúcať do jedného zariadenia. Ja som si prišiel rôznými nahravačmi zvuku no nemôžem povedať, že som na to odporník. Viem však jednú vec, je potrebné mať vždy zvukára, prípadne posnažiť sa sám nahrať zvuk, lebo ten vám vo výsledku tvorí ešte lepší dojem z obrázkov čo ste nakrútili. Ak robíte dokument tak to platí dvojnásobne a povedal by som, že zvuk je ešte podstatnejší ako obraz. Nie je nič horšie ako keď nerozumiete postave čo rozpráva. Prepáčite ešte technický zlý obraz, ale to neoplatí pri zvuku. Takomto prípade video/film je nepozeratelné. Nesnažte sa zakriť nedostatky len hudbou. Je to najpohodlnejšia a najprimitivnejšia, nesofistikovaná vec, ktorou nič nepokazíte, ale ak pridáte do toho zvuké efekty, ruchy, atmosféry tak vaše videa sa bezpochyby vylepšia o novú úroveň.
Najlepšia kombinácia pre začiatočníkov: Zoom H1 + klopák.
Ja odporúčam túto kombináciu, nakoľko je to fakt lowcost varianta, ale veľmi funkčná vec. V dnešnej dobe však už sú viac sofistikované riešenia ako bezdrôtové prenosy zvukového signálu, ktoré už majú čo raz nišžiu cenu. Taktiež pre začiatok je vhodný aj mikrofón nad foťák, ako taká záchrana. Z fotoaparátu sa fakt nedá vytiahnuť dostatočne schopný zvuk.
Môj setup: Ako ja nakrúcam filmy sám – rekordér pod fotoaparátom. Som obmedzený pohybom, keď točím aj zvuk.
PS: Ideálne to nebude nikdy! 🙂