Film Hráč bol môj bakalársky film, ktorý mal najväčší úspech na festivaloch. Rád na neho spomínam, lebo bol to projekt, ktorý som už dlhé roky chcel zrealizovať a dokázať aj profesorom, že je to zaujímavá téma na film. Námet som mal napísaný už na prímačkách a čakal som len na vhodnú príležitosť ho nakrútiť. Už počas druhého ročníka na vysokej škole som oslovil niekoľkých hráčov, ktorí sa tomu venovali profesionálne. Som rád, že som si vybral práve Martina Styka, nakoľko bol veľmi vyspelý chalan, ktorý úplne chápal môj námet a chcel byť súčasťou niečo väčšieho ako len medailón o chlapcovi, čo hrá PC hry. Medzi hráčmi som ešte chcel osloviť Guardiana, Zera, Oskara, Frozena. Chcel som do toho vniesť odkaz, že Martin má odzrkadľovať len jedného z mnohých, ktorí sa tomu venujú, a nikomu nič nebráni byť najlepší, pokiaľ ho v tom zvyšok podporuje, hoc by sa jednalo o inú športovú disciplínu.
Vzájomne sme si ladili kalendáre, aby sme mohli nakrúcať. Postupne, ako materiál pribúdal, začal som strihať a počas tretieho ročníka som urobil 6 rôznych verzií strihu. Začalo sa ukazovať silné puto medzi matkou a synom, kde som po konzultáciách s profesormi išiel touto líniou a skúsil som vystavať dej na tomto vzťahu. Hľadal som mesiace, kým som našiel túto najsilnejšiu dejovú linku, ktorú som nakoniec vytvoril do podoby finálneho strihu.
Prvé oficiálne nakrúcanie bolo u neho doma. Chcel som vidieť, kde žije, ale hlavne sa s ním porozprávať. Jeho odpovede som neskôr po nociach prehrával a rozmýšľal, čo sa dá použiť. Určitú časť materiálu som získal už od Martina. Ten mal v tíme kameramana, ktorý ich nakrúcal. Dostal som povolenie na použitie originálneho materiálu, ktorý som následne využil na prospech dokumentu. Išlo hlavne o turnaj na Ukrajine. Mne to uľahčilo nakrúcanie a mohol som sa viac sústrediť na osobnú líniu v jeho živote. Pred nakrúcaním sa Martin rozišiel s priateľkou. Môj pôvodný zámer bol však vyrozprávať ich vzťah, ako dokážu fungovať. Ako náhle to padlo, prišla do úvahy druhá možnosť s mamou. To sa vykryštalizovalo pri druhom stretnutí u neho doma, keď ma Martinova mama pohostila a dali sme si rozhovor o tom, čo si myslí o hrách. Tu v zásade vznikol úvod filmu. Jej rozhovor bol tak silný, že som bol presvedčený, že tento film môže stáť na jej strachu o syna, čo z neho vyrastie. V závere však vidíme šťastný koniec. Ešte ten večer som natáčal Martina, ako sa chystá na turnaj, kde som štylizoval scénu. Ich vzájomnú večeru som pripravil a dal im len okruhy, o čom sa približne majú baviť.
V rámci nakrúcania som mal možnosť vycestovať aj do zahraničia a sledovať, ako sa Martinovi darí. Počas pol roka stihol zmeniť pôsobenie v tíme, kúpiť si nové auto a odsťahovať sa od mamy. Pri tomto treťom bode ide o fabuláciu. Film si žiadal akýsi odkaz a ten mi prišiel najlepší, keby sa Martin posunul ďalej vo svojom živote. Mal to v pláne, no stále nemal dobrú ponuku. Tak sme to nafingovali. Rozlúčka u jeho starých rodičov a následne u mamy bola čisto vymyslená, ale pre film zásadná. Neuspokojila ma len výhra, ktorá, ak by aj neprišla, mala by svoj odkaz – že netreba sa vzdávať. Potreboval som, aby tam zaznela veta, že ak človeku podržia chrbát, dokáže všetko, tak ako to bolo v prípade Martina. Táto katarzia na záver filmu bola kľúčová.
