Asi málokto si touto skúsenosťou neprešiel. Poznáte to: kúpite si prvú kameru, po čase sa v rodine niekto vydáva alebo žení a vy ste prvý, koho skúšajú naverbovať. Máte od toho rešpekt, no necháte sa zlomiť. Takto to bolo aj v mojom prípade, ako som sa dostal k svadbe. Som vďačný za tieto skúsenosti. Dali mi do praxe veľmi veľa. Predovšetkým som sa naučil pohotovo reagovať.
Svadba je životná udalosť, kde máte len jeden pokus. Po skončení úkonu nezakričíte „stop!“ a „poďme to znova!“ – ba naopak. Je to neustály sled udalostí od rána až do noci a my sa nezastavíme. Snažíme sa čo najprecíznejšie a najnenápadnejšie zachytiť udalosti čo najkreatívnejšie, ako sa v daný okamih dá. Dá sa na to vôbec pripraviť? V určitých súvislostiach áno. Predovšetkým je to o komunikácii. Čím viac detailov z dňa vieš, tým lepšie ich budeš predvídať. Po niekoľkých skúsenostiach už dokážem odhadnúť, aké objektívy sa na akú časť svadby hodia, čo je najdôležitejšie zachytiť, kto sa ako volá, mať po ruke náhradné batérie atď.
Čo však ešte uľahčí orientáciu v priestore, je keď nám daný pár pošle niekoľko fotografií, kde sa budú veci nakrúcať. To všetko vytvára určitý obraz a umožňuje nám lepšie reagovať. Predovšetkým je to o dôvere. Rozhodne je potrebné si s párom pred svadbou poriadne podebatovať. Bude sa vo vašej prítomnosti cítiť lepšie a nebudete musieť zakaždým rozprávať nevhodný vtip na uvoľnenie. Nie sme tam od toho, aby sme boli zabávači a súčasťou ich deja. Ak však majú potrebu, rád odpoviem a nadviažem komunikáciu. Nechcem im pripomínať, že tam som, tým, že na nich neustále rozprávam. Je to hlavne ich deň a ja som tam na to, aby tieto momenty mohli po rokoch znova zhliadnuť a pripomenúť si, ako sa cítili s ľudmi čo si pozvali.
Čo predovšetkým svadba naučila, bola rýchlosť. Nikdy nebol čas si vyložiť nohy. Stále som bol v pozore a snažil sa vnímať, čo sa deje okolo mňa. Všímať si ľudí, ktorí si to najviac užívajú, zachytiť tých, čo pre svadobný pár veľa znamenajú, hľadať rôzne nové uhly pohľadu.
Práca s ľuďmi ma baví a práve tu som sa veľmi veľa naučil. Každý sme iný a ku každému sa snažím byť milý, úprimný a priamy. Kľúčom je pokora, no rozhodne aj sebavedomie. Tu som ho postupne naberal pri komunikácii. Taktiež som sa naučil zásadnú vec v rámci nakrúcania: nič nejde podľa predstáv. Nikdy som neodchádzal po svadbe s pocitom, že som spokojný. A je to dobre. Pretože vždy sa dá všetko urobiť lepšie, no dané okolnosti tomu chceli inak. Netreba byť nikdy spokojný so svojou prácou. Ako náhle nadobudnete tento pocit, zostávate stáť na jednom mieste a prestanete sa zlepšovať. Vždy je čo zlepšiť!
viac videí na yt:
https://www.youtube.com/@matusmen1992